Básničky

 
Ten náš tato najlepší je,
môžu mi ho závidieť.
Život vždy s ním zábavný je,
rozveseliť ma hneď vie.
 
Na ulici
Na ulici zablúdilo malé dievčatko
Behá,kričí, hľadá svoju mamičku.
Ľudia sa ho spytujú: Ako vyzerá tvoja mamička?
A dievčatko odpovedá: Vy ju nepoznáte?
Moja mamička je najlepšia na svete.

Mamička
Mamička jediná, mamička zlatá,
ktože ti na tvári úsmevy zráta.
Ako to slniečko stále mi svieť,
veď si moja láska, si celý môj svet.
 
Po zime zas prišla jar,
slnko už má teplú tvár.
Budú kvety, zvieratká,
vstáva spiaca záhradka.
 

Morena

Morena,Morena kde si prebývala?
Tam hore,tam hore, v tej tmavej komore.
Čo si tam robila? Mlieko som mútila.
Kde je to mlieko? Vrany ho vypili.
Kde sú tie vrany? Na suchom konári.
Kde je ten konár? Chlapci ho zoťali.
Kde sú tí chlapci? Na vojnu ich vzali.
 
Nesieme Morenu v oleji smaženú.
Kde ju postavíme keď samy nevieme?
Na obecné vráta, tam je menej blata,
richtárka dá zlatku, že má kamarátku.

 
Na jazere
Na zamrznutam jazere,
sú vždy deti veselé.
Dievčatá sa pozerajú
ako chlapci hokej hrajú.

Vločky
Jedna, dve, tri, štyri vločky
padajú nám na čiapočky.
Keď ich spadne ešte päť,
zadnežia nám celý svet.

Vločka
Spadla vločka na plôtik,
napichla sa na drôtik.
Roztrhla si sukničku
 a teraz má na líčku,
pre tú sukňu slzičku.
 
Štyri ročné obdobia

Každý rok má štyri deti:
leto, jeseň, zimu, jar,
každučké má inú tvár.
Štyri ročné obdobia,
vždy nám radosť urobia.
 
Na jar kvitne konvalinka,
Zvončekami stále cinká.
V lete včielka Bzučuľa,
nosí medík do úľa.
Na jeseň si vietor píska,
mocne fučí na strniská.
V zime sniežik napadá,
až je biela záhrada.
 
Tak to ide krokom krok,
dookola každý rok.
 
O čertoch
Komu lepšie, komu lepšie 
ako čertom v pekle?
Drevo si tam nenanosia,
aj tak sedia v teple.
 
Čertisko
Ty čertisko rohatý
načo si k nám prišiel ty?
My sme dobré deti veru,
nás zlí čerti nezoberú.
Hybaj od nás 
heš, heš, heš, lebo 
metlou dostaneš.
 
Hruška
Zuzka s Katkou majú hrušku.
Šuškajú si:šu-šu,šu-šu.
Čo s ňou teraz spravíme,
 keď je jedna a my sme dve?
,,Rozdeľte sa”,šepká vetrík.
,,Rozkrojte ju napoly, veď to hrušku nebolí.”
 

Fúka fúka vetríček,
striasa lístie z vetvičiek.
Žlté, hnedé, červené,
všetky farby jesene.
Na tráve to istá vec,
bude z lístia koberec.

 

Predškolák som a už viem,

nosom kresliť nemôžem.

Rovný chrbát, pevná rúčka,

podarí sa kruh aj slučka.

 

Kruh, môj malý kamarát,

stále sa chce so mnou hrať.

Dokola sa stále točí

ako ja na kolotoči.

 

Štvorec, vravia všetci známi,

má vždy presne štyri strany.

Jeden, dva, tri, k tomu štyri,

rovnaké sú moji milí.

 

Trojuholník tak to býva,

tri strany pred nami skrýva.

Len tri strany a tri rohy,

nemá ruky, ani nohy.

 

Obdĺžnik má štyri strany,

spočítaj ich spolu s nami.

Dve sú dlhé a dve krátke,

povedz to aj kamarátke.